Čo je Aeon?

Keď uvažujeme o Ježišovom slovníku, poznamenali sme, že podobenstvá v Matthew 13:24-50 týkajúci sa „konca veku/sveta“ by mohol byť potenciálne vyjadrený ako „koniec vekov."Naše anglické slovo.", ‘eon,“ bol pôvodne prepis z gréčtiny ‘aion‘ (G165) cez latinčinu; a zostáva k nemu vo význame veľmi blízko. ale aion‘ je samo o sebe prekladom hebrejského slova, ‘olam‘(H5769); a, hoci sú pojmy veľmi podobné, musíme sa mať na pozore, aby sme do pôvodného hebrejského výrazu neprečítali príliš jemný význam, pretože všetky 3 jazyky v priebehu rokov prešli zmenami významu.

• Pôvodný význam ‘olam‘ bol „nepoznateľne vzdialeného obdobia v minulosti alebo budúcnosti“ alebo „na večnosť“.’¹ V tomto zmysle sa používa v celom Starom zákone; (možno s výnimkou veľmi malého počtu textov v poslednom O.T. knihy, ktoré sa majú napísať). Ale v neskorších rabínskych diskusiách a liturgii, pochádzajúce zo stredného alebo neskorého obdobia druhého chrámu (c.300BC alebo neskôr), začalo sa používať v zmysle „vek“ alebo „svet“ (ako napríklad ‚Olam Ha-Ba' („Svet, ktorý príde“) a ‘Olam Batter' ("Majster sveta")).²

• anglické „aeon“ (americký/kanadský „eon“) zostala zameraná na význam „extrémne dlho“. (hoci v konečnom dôsledku konečné) časové obdobie;“ s niektorými špecifickejšími definíciami v oblasti geológie a astronómie.

• grécka "aion‘ pôvodne znamenalo ‘život,„v zmysle „životnosti“ alebo „životnej sily“.;“ ale od Homera (c.700 pred Kr) ďalej, jeho význam sa rozšíril o pojmy „život“ a „životný štýl“, „generácia“ a „vek“.;“ hoci sa zvykol prekladať ako „vek“ v zmysle „vek“, "navždy", „nadčasový“ alebo „na večnosť“; alebo inak ako „svet“ v zmysle „všetko, čo je pre nás vnímateľné v určitom veku“ (ako je rozpätie ľudských dejín). Platón (c.350 pred Kr) použitý“aion‘ na označenie ‘večného sveta ideí,“ a Aristoteles (c.330 pred Kr) ako ‚nesmrteľný a božský‘ život v nebi. Slovo tak začalo nadobúdať nové odtiene filozofického a teologického významu; hoci v žiadnom prípade nie univerzálne.

Otázka, ktorá nás tu znepokojuje, je, ako by tieto postupné sémantické posuny mali ovplyvniť naše chápanie textov Nového zákona.

Ak preskúmame použitie „aion“ v Novom zákone, zistíme, že sa vyskytuje 128 krát. In 60 z nich sa používa vo vyjadrení tvaru, „do vekov(s),“ alebo niekedy, ‚do vekov vekov.‘ Hovorový význam tohto výrazu sa javí ako ‚navždy,“ alebo „tak dlho ako svet ako to poznáme trvá:“ ale je zrejmé, že znásobené formy sú zvyčajne vyhradené pre „večnosť“ samotného Boha. (napr. In Mt. 6:13, Ježiš zakončuje Pánovu modlitbu, „... tvoje je kráľovstvo a moc a sláva až do vekov;“ kým Pavol zvyčajne končí požehnaním Boha „do vekov vekov“.) In 6 z vyššie uvedeného 60 prípadoch je výraz spárovaný s dôrazným záporom, aby sa dal význam „nikdy.“ Zo zostávajúcich 68 prípadoch, krátke preskúmanie kontextov ukazuje, že preklad slov „svet“ alebo „vek“ má malý rozdiel v celkovom význame.

Ale ďalší dôležitý dôkaz zamýšľaného významu „aion“ možno odvodiť aj zo Septuagintského gréckeho prekladu Starého zákona. Tóra (slávna verzia 5 knihy Mojžišove, podľa ktorých má Septuaginta svoje meno) bol preložený okolo roku 250 pred Kristom, a zvyšok Starého zákona do roku 132 pred Kristom. Tieto preklady boli základnými „Písma“, ktoré používal Ježiš, väčšina grécky hovoriacich Židov a členov ranej cirkvi. Práca bola vykonaná ľuďmi, ktorí boli nevyhnutne expertmi na pochopenie pôvodného hebrejského textu a gréckej slovnej zásoby svojej doby.; čo dáva ideálnu príležitosť na krížovú kontrolu významu „aion“ ako sa v skutočnosti používa v Písme.

V skutočnosti, 'olamobjaví sa ‘ 438 krát v 413 verše hebrejského SZ a prekladá sa ako „aion' (alebo jeho prídavné meno, 'aionios') 543 krát v 351 verše Septuaginty. Už sme si všimli, že význam „olam‘ v hebrejskom SZ je, takmer bez výnimky, „veľmi vzdialené obdobie v minulosti alebo budúcnosti“ alebo „na večnosť.“ Vo všetkých ale 12 veršeolam‘ je priamo preložené ako ‘aion„alebo“aionios.' Zo zvyšku, 7 sa prekladajú v zmysle „neustále/večný/od začiatku“ a 5 sú variantné čítania neistého významu. Iné verše obsahujúce hebrejské slová alebo výrazy, ktoré sú prevedené ako „aion„alebo“aioniosZdá sa, že „má tiež podobný význam.³

A čo 'aionios?'

Keď už sme pri téme Starého zákona, je tiež veľmi poučné pozrieť sa bližšie na prídavné meno „aionios' (G166) v gréckej verzii Septuaginta. Ak sa pozrieme konkrétne na „aionios,“ zistíme, že sa objavuje 119 krát v 113 verše; a všetko okrem 9 z toho sú preklady „olam.“ Z tohto zvyšku, 4 sú preklady „alam' (chaldejský ekvivalent „olam') kým zostávajúce 5 sú variantné čítania (z ktorých jeden možno s primeranou istotou určiť, že znamená „večný“ alebo „nesmrteľný“).⁴

Poznamenali sme skôr že, kde Mark 9:43-46 hovorí o ohni, ktorý ‚neuhasína‘,“ a je „neuhasiteľný“.,' Matthew 18:8 používa „aionios'; čo sa bežne prekladá ako ‚večný,„večný“ alebo „navždy“. Niektorí však silne tvrdia, že by sa to namiesto toho malo vykladať ako „aeonian,“ v zmysle „týkajúceho sa“ konkrétneho aeónu, namiesto toho, aby mali neurčito dlhodobé alebo večné vlastnosti „olam.‘ Dôvodom, prečo je to dôležité, je to, ak by sa dalo ukázať, že primárna myšlienka použitia prídavného mena „aioniosje nie o jeho trvaní, potom je možné tvrdiť, že „eónsky“ trest môže byť relatívne krátkym obdobím, ktoré sa potom skončí, alebo dokonca obrátené.

Teraz je pravda, že niektorí, ale v žiadnom prípade nie všetky, sekulárni grécki spisovatelia začali používať „aeonian“ v tomto špecializovanejšom zmysle – ako to robili aj niektorí kresťanskí teológovia – približne od 3. storočia nášho letopočtu. Ale vyššie uvedené preskúmanie Septuaginty celkom jasne ukazuje, že zamýšľaný význam oboch „aion„a“aionios„bolo v starozákonnom zmysle“olam“ – „veľmi vzdialené obdobie v minulosti alebo budúcnosti“ alebo „na večnosť“.

Keďže pisatelia Nového zákona používali ako písma hebrejský a grécky zákon, očakávali by sme, že prijmú rovnaké definície. Ale aby sme to skontrolovali ďalej, mali by sme sa pozrieť na samotný Nový zákon; kde 'aioniosobjaví sa ‘ 71 krát. In 45 z týchto (takmer dve tretiny!) používa sa vo výraze, ‚večný život.‘ Toto je na štandardný výraz používaný na opis nikdy nekončiaceho života tých, ktorí nasledujú Ježiša! Bolo by teda ťažké vymyslieť nejaký výraz menej vhodný na vyjadrenie myšlienky niečoho, od čoho sa neočakávalo, že bude trvať večne! Ďalej, tri z týchto odkazov tvoria poučné spojenie so Starým zákonom. Mt 19:6, Mk 10:17 & Lk 10:30 všetci citujú otázku bohatého mladého vládcu, „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ale odkiaľ pochádza tento výraz? Jeho prvé biblické použitie je v Dan 12:2; kde to Septuaginta vykresľuje presne ako v Novom zákone pri preklade hebrejčiny, 'olam chay.'

Zo zvyšných 26 prípadoch, ďalší 18 tiež nepochybne dáva najlepší zmysel, keď sa chápe ako „večný“ alebo „navždy“. Medzi ne patrí aj výraz, 'pro chronon aionion;' („predtým, než začal svet“ – doslova, „pred eónskym časom“), v Rom 16:25, 2Tim 1:9 & Tit 1:2, a ‘pneumatos aioniou' ("večný duch") v Heb 9:14.

Jedna referencia (Philemon 1:15-16) možno interpretovať v oboch významoch: „Lebo možno bol preto od teba na chvíľu oddelený, že ho budeš mať navždy, už nie ako otrok, ale viac ako otrok, milovaného brata.‘ Paul mohol myslieť len na to, že tohto otroka bude mať späť ako brata v tomto živote: ale, vzhľadom na kontext, je pravdepodobnejšie, že uvažuje v zmysle večného života, ktorý teraz zdieľajú.

Toto jednoducho odchádza 7 iné výrazy, kde sa toto slovo používa: večný "oheň" (3 krát), ‘trest,''prekliatie,''zničenie,“ a „rozsudok“.

Upozornili sme skôr že Mat 18:6-9 je skrátená verzia Mark 9:43-48. Ale to, čo Matúš nazýva „večné“. (G166) oheň', Mark 9:42-48 opisuje ako oheň, ktorý je „neuhasiteľný“. (G762)“ a „nezhasnuté“. (G4570).“ Je teda jasné, že obaja pisatelia súhlasia s tým, že Ježiš opisoval neuhasiteľné, večné vlastnosti tohto ohňa.

Konečne, pozri si Ježišovo podobenstvo o ovciach a kozliach; všímajúc si najmä verše 41 a 46:

Potom povie tým naľavo, ‚Odíď odo mňa, ty, ktorý si prekliaty, do večného (G166) oheň (G4442) pripravené pre diabla a jeho anjelov. ... Títo odídu do večnosti (G166) trest (G2851)*, ale spravodliví do večnosti (G166) života (G2222). (Mat 25:41,46)

Tu máme výraz ‚večný trest.‘ Dokonca aj v kontexte samotného v.46, tvrdenie, že ide o opis dočasného trestu, zatiaľ čo to isté slovo sa používa v tej istej vete na opis večnej odmeny spravodlivých, zdá sa rozhodne otázne. Ale aký bol trest, ku ktorému boli pridelení? Večný oheň (v. 41). Je dosť ťažké tvrdiť, že „večný trest“ je dočasný stav, keď sa uvažuje v bezprostrednom kontexte v.46: ale keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že tento istý výraz, „večný oheň“ používa ten istý autor v Mt 18:6-9, kde sa rovná ohňu, ktorý je „neuhasiteľný“ a „neuhasený“ v Mk 9:42-48, tento argument sa stáva mimoriadne ťažko udržateľným.

Takže zástancovia názoru, že „večný trest“ má skutočne obmedzené trvanie, majú zjavný jazykový problém. V snahe čeliť tomuto vo všeobecnosti využívajú 2 argumenty. Na jednej strane, naznačujú, že správne grécke slovo pre „večný“ nie je „aionios': ale ‘aidios.'Na druhej strane, snažia sa tvrdiť, že"kolasis' (G2851) v Mat 25:46 vlastne znamená nápravné trest; a, ak áno, musí to byť dočasné.

Je veľmi bežné vidieť zástancov názoru, že „aionios„neznamená „večný“ pokus odôvodniť svoje tvrdenie tvrdením, že správne grécke slovo pre „večný“ by bolo „aidios' (G126). V praxi sú však tieto dve slová takmer synonymá a často sa zamieňajú, v závislosti od osobných preferencií konkrétneho autora. Toto slovo"aidios‘ sa používa aj v NZ – hoci len dvakrát. In Rom 1:20, preklad slova „večný“ dáva zjavný zmysel. Ale v Jude 1:6 ide o reťazce, ktoré, hoci evidentne zamýšľal byť nezničiteľný, sú určené len na použitie počas určitého obdobia (až do súdneho dňa). Takéto použitie je v priamom rozpore s tvrdením, že „aidios," skôr ako "aionios,“ je správne slovo pre „večný“.

jekolasis„Opravné?

Tvrdí sa tiež, že „kolasis' (G2851) pochádza zo slovesa „koladzo' (G2849), čo znamená „obmedziť“; a pôvodne označoval orezávanie stromov. Často sa na to poukazuje, v 4. storočí pred Kristom, Aristoteles robil rozdiel medzi „kolasis‘ ako trest ‘uložený v záujme trpiaceho:“ a „timoria,“, čo je „v záujme toho, kto to spôsobuje, aby mohol získať zadosťučinenie.‘ Ale existuje taký rozdiel v koine gréčtine z obdobia Nového zákona?

V prvom rade, práve sme videli, že „večný trest“, do ktorého sú kozy posielané Mt 25:46 nie je nič iné ako „večný oheň“. Mt 25:41. To silne znamená nenápravný výsledok. Na prekonanie tejto implikácie by sme potrebovali veľmi silný dôkaz, že „kolasis“ sa zvyčajne chápal ako nápravný trest. Ale jediné iné miesto, kde „kolasis‘ sa objaví v NT je v 1Jn 4:18; a to je možné interpretovať v oboch významoch. Avšak, existujú aj dva výskyty slovesa, 'koladzo.' Prvý, Acts 4:21, je tiež nejednoznačný. Ale to druhé, 2Pe 2:9, nie je; pretože ak budeme čítať ďalej, zistíme, že konečný výsledok sa predpokladá, v 2Pe 2:12, je, že niektoré by boli ‚úplne zničené‘.

Ale ‘kolasis‘ sa tiež nachádza 7 časy v Septuaginte. 5 krát v Ezechielovi sa prekladá hebrejsky „zmiešavací otvor' (H4383 „kameň úrazu“ alebo „ruina“). 3 z týchto, v Eze 14:3-8, majú za následok, že páchateľ je „odrezaný“ od svojho ľudu; v Eze 18:30-31 následkom je smrť. Iba v Eze 44:12 robímikshole“ zahŕňajú čiastočnú obnovu; hoci s trvalou stratou postavenia. Z toho druhého 2 výskytov, stvárnenie Septuaginty Eze 43:10-11 číta, "prijmú svoj trest", pomocou ('kolasis') v restoratívnom zmysle: ale toto nie je preklad „mikshole'. Pôvodná hebrejčina vôbec nespomína trest; namiesto toho povedal, ‚ak sa hanbia za všetko, čo urobili.‘ Nakoniec, Jer 18:20 obsahuje frázu používajúcu „kolasis:“ ale keďže táto fráza v hebrejskom texte úplne chýba, nič sa nedá bezpečne odvodiť, pokiaľ ide o jeho význam.

Tí, ktorí chcú povýšiť jednu myšlienku na druhú, prirodzene využijú príklady, ktoré najlepšie vyhovujú ich prípadu: ale, ako vidno, použitie v písme závisí od kontextu. Podobne, v sekulárnej gréckej literatúre tohto obdobia je tiež veľa neobnovujúcich príkladov „kolasis.'⁵

teda, je zavádzajúce vnucovať si vlastný preferovaný význam „kolasis„aby sa prekonal oveľa lepšie zdokumentovaný biblický význam „aionios.'

To nám efektívne ponecháva 2 hlavné dôvody spochybňovania „navždy“ výkladu „aionios‘ keď uvažujeme o Ježišových opisoch Božieho súdu:

1. Nepáčia sa nám dôsledky.
   (Pozri tiež „Boj o pochopenie’ a Príloha B – Buck zastaví kde?.)

2. V akom zmysle možno povedať, že zničenie je večné?
   (Pozri tiež Príloha C – Je Smrť navždy?)

Pozri ostatné prílohy …

Poznámky pod čiarou

1. Bolo to navrhnuté ‘olam‘ mohlo byť pôvodne odvodené z hebrejčiny, ‘alam‘ (H5956), s významom ‘závoj z dohľadu.’ Pozrite si stvárnenie hebrejčiny a Septuaginty Ps 90:8, napríklad.
2. Pozri napríklad tu: Aký je význam slova „Olam“?.
3. Ostatné grécke stvárnenia ‘olam‘ (so Strongovými číslami) sú:

   G1275 Lev 25:32; Ez 46:14; „vždy/neustále’

   G104.1 Deu 33:15; 33:27; ‘večný’

   G746 Jos 24:2; Isa 63:16; Isa 63:19; ‘začiatok’

   Variantné čítania sú: 1Sa 27:8; Isa 57:11; Isa 64:5; Jer 10:10; Jer 51:57.

   Verše obsahujúce iné hebrejské slová alebo výrazy, ktoré sú prevedené ako ‘aion‘ alebo ‘aionos', sú uvedené nižšie. Strongovo číslo pôvodného hebrejského slova (kde je známe) za ním nasledujú odkazy na verše; a potom anglickým prevedením ekvivalentných hebrejských a gréckych* slov, aby bolo možné jasnejšie pochopiť význam a použitie. V prípade potreby sú zahrnuté aj okolité slová: ale nie v úvodzovkách.

   H314 Is 48:12; ‘posledný’=’do eónu’

   H1973 Is 18:7; od ich počiatku ‘ďalej’=od súčasnosti ‘a do vekov času.’

   H5331 Ps 49:19; Is 13:20; Is 33:20; Jer 50:39; ‘kedy’=’do vekov’ (N.B. Is 33:20 + „času’ zdôrazňuje časový význam)

   H5703 Ps 21:6; 22:26; 37:29; 61:8; 89:29; 111:3; 111:10; 112:3; 112:9; ‘na veky’=’do veky vekov)'. Is 9:6 má variantné hodnoty; Is 57:15 =obývajúci ‘eón.’

   H5704+H5703 Ps 83:17; 92:7; 132:14; „na veky“ = „do večného veku“. Ps 132:12='do vekov.’

   H5704+H1988 1Ch 17:16; ‘doteraz’=’až do vekov’

   H5750 Ps 84:4; ‘vždy’=’do vekov vekov.’

   H5865 2Ch 33:7; ‚navždy‘=‘do vekov’

   H5956 Ps 90:8; ‘skryté veci’=’eon’ (mnohí považovali za koreň, z ktorého ‘olam’ a „alam“.’ sú odvodené).

   H5957 Ezr 4:15; 4:19; Dan 2:4; 2:20; 2:44; 3:9; 4:3; 4:34; 5:10; 6:6; 6:21; 6:26; 7:14; 7:18; 7:27; ‘alam‘ (chaldejský)=’olam'(hebrejčina)='eon’

   H6924 Ps 55:19; 74:12; ‘starého’=’pred vekom(s).’

   H6965 Pro 19:21; ‘stáť/prevládať’=’pretrváva do vekov’

   Variantné čítania Est 9:32; Job 10:22; 19:18; 19:23; 21:11; 33:12; 34:17; Ps 25:2; 76:4; 102:28; Pro 6:33; 8:21; Is 17:2; 19:20; 28:28; Jer 50:39; Ez 32:27.

   *Grécke preklady sú z ‘Apoštolská Biblia Polyglot‘ a používať americké hláskovanie „eon“.’

4. Verše obsahujúce hebrejské slová alebo výrazy iné ako ‘olam‘ ktoré sú vykreslené ako ‘aionos', sú uvedené nižšie.

   H5957 Dan 4:3; 4:34; 7:14; 7:27; ‘alam‘ (Toto je chaldejský ekvivalent ‘olam.’

   Variantné čítania Job 10:22; 21:11; 33:12*; 34:17; Ps 76:4.

   *Verzia Jóba v Septuaginte 33:12 číta, „...Lebo ten nad smrteľníkmi je ‘aionios.’

5. Pre podrobné príklady, pozri tretie alebo neskoršie vydanie „Grécko-anglického lexikónu Nového zákona a inej ranokresťanskej literatúry’ (bežne známy ako „BDAG“.’ alebo „BADG“, ISBN č. 0226039331 alebo 978-0226039336). Toto je všeobecne uznávané ako najkomplexnejší a najaktuálnejší lexikón gréckeho jazyka tohto obdobia. Bohužiaľ, je to veľmi drahé a nie je všeobecne dostupné online; tak skús teologickú knižnicu. Ďalším užitočným zdrojom je tento článok z Redditu, pod nadpisom, „O slove Kolasis a jeho príbuzných.’ Uvedomte si však, že jeho autor píše z prísne lingvistiky, svetský, hľadisko; a preto nie je predurčený hľadať časovo obmedzenejšie chápanie Ježiša’ slová.