Falošné pretvárky

Ježiš osobitne kritizoval dva vzorce správania, ktoré, pričom sa tvárili dobre a zbožne, sú skutočne nebezpečné podvody.

Arogancia samospravodlivosti

Ján vo svojom prvom liste zdôrazňuje, že každý, kto tvrdí, že je ‚bez hriechu‘, sám seba klame (1Jn 1:8). Ježiš mal na takýchto ľudí podobný názor. Zvážte toto…

Toto podobenstvo povedal aj istým ľuďom, ktorí boli presvedčení o svojej vlastnej spravodlivosti, a ktorý pohŕdal všetkými ostatnými.”Dvaja muži vyšli do chrámu modliť sa; jeden bol farizej, a druhý bol vyberač daní. Farizej sa postavil a takto sa k sebe modlil: „Bože, Ďakujem, že nie som ako ostatní muži, vydierači, nespravodlivý, cudzoložníkov, alebo aj ako tento vyberač daní. Postím sa dvakrát do týždňa. Dávam desiatky zo všetkého, čo dostanem.’ Ale vyberač daní, stojaci ďaleko, ani nezdvihol oči k nebu, ale biť sa do pŕs, hovorí, „Bože, buď mi milostivý, hriešnik!’ Hovorím vám, tento muž odišiel dolu do svojho domu ospravedlnený a nie ten druhý; lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, ale kto sa ponižuje, bude povýšený.” (Luk 18:9-14)

Podobenstvo je plné sarkazmu. “Farizej sa postavil a modlil sa (alebo podľa) sám.” Zaujal miesto Boha tým, že si sám seba stanovil ako svoj vlastný štandard spravodlivosti. A Boh ani nepočúval; kvôli arogancii jeho tvrdení. Toto by malo byť silným varovaním pre každého, kto tvrdí, že dosiahol stav bezhriešnej dokonalosti, predstavovať si, že ich život zodpovedá Božím normám, alebo si len myslieť, že si zaslúžia Božiu priazeň viac ako ostatní.

Ale všimnite si, že sám Ježiš bol iný. Pri jednej príležitosti sa skutočne obrátil na svojich zarytých nepriateľov a požadoval, “Môže ma niekto z vás dokázať vinným z hriechu?” Evidentne, nemohli; keďže sa namiesto toho uchýlili k nepodloženému tvrdeniu, že, “si Samaritán, a mať démona.”(Jn 8:46-48)

Späť na zhrnutie

Nevyhnutnosť zmeny

Niektorí vyznávači kresťanov boli vedení k domnienke, že všetko, čo musia urobiť, je prijať Ježiša ako svojho Spasiteľa, a sú oslobodení od akéhokoľvek rizika Božieho súdu navždy. V tom zmysle, že už nemáme čo robiť, aby sme si zaslúžili spasenie, to je úplná pravda. Ale naznačovať, že Ježiš neočakáva žiadnu ďalšiu zmenu v našich životoch, je smrteľný podvod. Dovoľte mi ilustrovať…

Po jeho odmietnutí v Nazarete, Ježiš odišiel do Kafarnauma (Lk 4:16 & Lk 4:29-31), ktorý sa stal jeho novým domovom (Mt 4:13). Simon, Andrew, James, Ján a Filip všetci pochádzali z okolia Kafarnauma a Betsaidy (Jn 1:44; Mk 1:16-29). Ježiš v tejto oblasti vykonal mnoho zázrakov (Mt 8:5; Mk 1:30-34; Mk 2:1-12). Po kŕmení 5,000 Ježiš bol taký populárny, že ho ľudia chceli urobiť kráľom, v prípade potreby silou: ale Ježiš ich opustil (Jn 6:14-15). Opäť ho vypátrali v synagóge v Kafarnaume (Jn 6:24; Jn 6:59), vyznávajúc, že ​​sú horliví konať Božie dielo (Jn 6:28). Ale Ježiš začal vysvetľovať, že všetky ich priority boli nesprávne; že bol z neba; že nasledovať ho vyžadovalo totálnu zmenu pohľadu a neustále ‘kŕmenie’ na Neho za život a silu, ktorú môže dodať iba On; a že by musel zomrieť, aby to všetko bolo možné (Jn 6:27-58). Z ich materialistického hľadiska to nedávalo vôbec zmysel; a neboli ochotní sa zmeniť. Okamžitým výsledkom bolo, že väčšina z týchto vyznávajúcich učeníkov ho opustila (Jn 6:61-66).

Títo ľudia boli šťastní, že majú Ježiša pri sebe, keď ich žehnal, ich uzdravenie, oslobodzovanie ľudí, a uspokojovanie ich potrieb: ale neboli ochotní zmeniť svoj pohľad alebo priority. Skrátka, väčšina z nich nikdy nerobila pokánie. Ježiš to vedel: a ich zlyhanie malo večné následky.

Potom začal odsudzovať mestá, v ktorých bola vykonaná väčšina jeho mocných diel, pretože nečinili pokánie. “Beda vám, Chorazin! Beda vám, Betsaida! Lebo keby sa boli v Týre a Sidone diali tie mocné diela, ktoré sa diali vo vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a popole. Ale hovorím ti, bude to znesiteľnejšie pre Týrus a Sidon v deň súdu ako pre vás. vy, Kafarnaum, ktorí sú vyvýšení do neba, pôjdeš dolu do Hádu. Lebo keby sa boli v Sodome diali tie mocné skutky, ktoré sa diali vo vás, zostalo by to dodnes. Ale hovorím vám, že pre krajinu Sodoma to bude znesiteľnejšie, v deň súdu, než pre teba.” (Mat 11:20-24)

Ale prosím, uvedomte si, že kľúčovým problémom tu nebolo ani to, že nepochopili Ježiša’ správu, ani ich zlé správanie. V tej fáze, učeníci, ktorí zostali s Ježišom, mali tiež málo (Ak nejaký) predstavu, čo Ježiš’ hovoriť o ‘kŕmení’ na neho, alebo dať svoj život za svet, vlastne znamenalo (Mt 16:21-23; Lk 18:31-34). A ich vlastné správanie ešte stále veľa nesplnilo požiadavky (Mk 9:33-34; Mk 10:13-14; Mk 14:50, Mk 14:66-72). Ale aj napriek ich nedostatkom, boli presvedčení, že Ježiš je ‚Kristus‘, Syn živého Boha’ a že mal ‚slová večného života.’ Z tohto dôvodu, zaviazali sa ho nasledovať. (Jn 6:68-69).

Skutočné pokánie je o odhodlaní nasledovať Ježiša; a zmeniť spôsob, akým myslíme a konáme, aby sme sa mu mohli postupne viac podobať v našom pohľade aj správaní. Čokoľvek menej je nebezpečný falzifikát.

Späť na zhrnutie

Ako sa Ježiš vyrovnáva s hriechom

Videli sme, ako Ježiš zámerne zvýšil úroveň správania, ktorá sa očakáva od jeho učeníkov, nakoniec im povedať, že by mali “byť dokonalý, ako je dokonalý váš Otec v nebesiach” (Mt 5:48). Napriek tomu bol odmietavý voči tým, ktorí tvrdili, že už sú dosť dobrí (Lk 18:9-14). Všimli sme si tiež, že Ján uznáva možnosť hriechu a zároveň nás uisťuje, že tí, ktorí sa snažia nasledovať Ježiša, môžu poznať neustále odpustenie a slobodu od pocitu odsúdenia a zlyhania.. Zhoduje sa to s Ježišom’ vlastné posolstvo a príklad?

Späť na zhrnutie

Ježiš odpúšťa hriech

Jedna z Ježišových vlastností’ služba, ktorá najviac znepriatelila náboženskému zriadeniu, bola jeho ochota odpúšťať ľuďom hriechy. Uznali to ako nárok na Božstvo („Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie jediný Boh?’ – Mk 2:7). Ale napriek riziku pre seba, Ježiš rýchlo oznámil svoje odpustenie.

Prišli štyria ľudia, nesúci ochrnutý k nemu. Keď sa k nemu pre zástup nemohli priblížiť, odstránili strechu, kde bol. Keď to rozbili, spustili podložku, na ktorej ležal ochrnutý. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutý, “Syn, tvoje hriechy sú ti odpustené.” (Mar 2:3-5)

Ale sedeli tam niektorí pisári, a uvažovanie v ich srdciach, “Prečo tento muž hovorí také rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?” (Mar 2:6-7)

Hneď Ježiš, v duchu vnímajúc, že ​​v sebe tak uvažovali, povedal im, “Prečo uvažujete o týchto veciach vo svojich srdciach? Čo je jednoduchšie, povedať ochrnutému, ‚Tvoje hriechy sú odpustené;’ alebo povedať, „Vstaň, a vezmi si posteľ, a chodiť?’ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” -povedal ochrnutému- “Hovorím vám, vznikajú, vezmi si podložku, a choď do svojho domu.” (Mar 2:8-11)

Ježiš dokonca odpustil hriechy, ktoré sa podľa židovského zákona trestali smrťou. Pozri Lk 7:37-50 & Jn 8:3-11.

Späť na zhrnutie

Čo bol Ježiš’ Postoj k opakovaným trestným činom?

Už sme si všimli, že boli prípady, keď Ježiš povedal ľuďom, aby ‚už nehrešili‘’ (Jn 5:14 & Jn 8:11). Znamená to však, že nebol pripravený dať im ďalšiu šancu? Zváž toto:

Potom prišiel Peter a povedal mu, “Pane, koľkokrát bude môj brat hrešiť proti mne, a ja mu odpúšťam? Až sedemkrát?” Ježiš mu povedal, “Poviem ti to až sedemkrát, ale, až sedemdesiatkrát sedem.” (Mt 18:21-22)

Ježiš na to nadviazal podobenstvom o neodpustiteľnom služobníkovi(Mt 18:23-35), končiace slovami, “Tak urobí aj môj nebeský Otec vám, ak každý zo srdca neodpustíte svojmu bratovi jeho zlé skutky.” (Mt 18:35). Podobenstvo prirovnáva Boha ku kráľovi, ktorý bol zbavený sumy tak veľkej, že sa musela nahromadiť za veľmi dlhé obdobie, so sluhom dlžný oveľa menšiu sumu. Ježiš efektívne hovorí, „Môj otec bol k tebe oveľa zhovievavejší, ako by si ty kedy mohol byť so svojím bratom. To je Jeho štandard odpustenia voči vám; takže musíte urobiť to isté.’

Ale je tu jedno upozornenie. Ježiš tiež povedal:

Buďte opatrní. Ak sa tvoj brat prehreší proti tebe, napomínaj ho. Ak sa kajá, odpusť mu. Ak sa proti tebe prehreší sedemkrát za deň, a sedemkrát sa vracia, hovorí, „Kajám sa,’ odpustíš mu.” (Luk 17:3-4)

Je veľmi pravdepodobné, že to bol výrok, ktorý Peter citoval Ježišovi. Ježiš’ odpoveď je povedať, že neexistuje žiadny efektívny numerický limit: ale toto príslovie poukazuje aj na miesto pokánia v tomto. Ak niekto opakovane spácha ten istý priestupok, spochybňuje to pravosť jeho pokánia. Ale Ježiš’ pokyn pre nás je, že by sme mali prijať ich slová v nominálnej hodnote a odpustiť. Nie sme spôsobilí súdiť ich srdcia: ale Boh môže a bude súdiť ich aj naše srdcia.

“nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akýmkoľvek súdom súdiš, budete súdení; a akoukoľvek mierou, ktorú meriate, bude vám odmerané. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata?, ale neber do úvahy lúč, ktorý je vo vlastnom oku? “(Mat 7:1-3)

Späť na zhrnutie

Čo sa týka jeho postoja k svojim učeníkom’ Hriechy?

Ak sa pozrieme na učeníkov v čase, keď bol s nimi Ježiš, od dokonalosti mali ďaleko. Hádali sa medzi sebou o to, kto je najväčší (Mk 9:33-37). Jakub a Ján sa pokúšali oklamať Ježiša, aby im dal prvé dve pozície (Mk 10:35-45). Tí istí dvaja chceli privolať oheň z neba, pretože neboli vítaní v samaritánskej dedine (Lk 9:51-56). Povedali mamám, aby prestali otravovať Ježiša svojimi deťmi; čo Ježiša poriadne rozrušilo (Mk 10:13-16). Po celodennej službe, Ježiš spal na lodi počas búrky; a obvinili Ježiša, že sa nestará o to, či sa utopia (Mk 4:33-38). Peter sa v jednom momente stal virtuálnym hlásnym trúdom Satana (Mt 16:21-23). Chválil sa, že Ježiša nikdy neopustí (Mk 14:27-31) a, krátko nato, urobili všetci (Mk 14:50). Peter dokonca nadával, prisahal a poprel, že by ho vôbec poznal (Mt 26:69-75).

Ježiš neváhal čeliť týmto problémom, keď sa objavili. ale, keď ich pokarhal, nikdy to proti nim nemal. A, napriek Petrovmu zlyhaniu, Ježiš ho stále poveril vedením učeníkov (Lk 22:31-32; Jn 21:15-19).

Späť na zhrnutie / Čítajte ďalej…